• Palestínska samospráva (PS) sa chystá uskutočniť svoje prvé voľby prezidenta PS za 16 rokov a Palestínskeho parlamentu za posledných 15 rokov.
• Posledné voľby do Palestínskeho parlamentu v r. 2006 skončili tým, že väčšinu kresiel vyhral Hamas – organizácia medzinárodne označená za teroristickú – a zostavil vládu.
• Onedlho po voľbách z roku 2006, prezident/predseda PS zosadil zvolenú vládu Hamasu. 12 rokov na to rozpustil parlament.
• Podľa palestínskych prieskumov by volebný boj o post prezidenta/predsedu PS medzi Abbásom a vodcom Hamásu vyhral terorista Haniyeh:
• Väčšina Palestíncov verí, že bez ohľadu na výsledky volieb Fatah bude aj naďalej ovládať oblasti Západného brehu- Zajordánska a Hamas bude ovládať Pásmo Gazy.
• Pred voľbami by Americká adminitsratíva a EÚ mali objasniť, že Hamás a ďalšie teroristické organizácie medzinárodne takto zadefinované, by nemali byť pripustené k účasti na nadchádzajúce palestínske voľby.
• Spojené štáty a EÚ by mali ďalej objasniť, že ak akýkoľvek zástupca dezignovanej teroristickej organizácie bude zvolený do Palestínskeho parlamentu, alebo ako prezident/predseda Palestínskej samosprávy, bude všetka finančná pomoc PS by zastavená.
Predseda PS zverejnil 15.januára 2021 prezidentský dekrét, ktorým určil dátumy palestínskych volieb. Podľa tohto dekrétu sa voľby do Palestínskeho parlamentu (Palestínska legislatívna rada) budú konať 22.mája 2021. Po týchto voľbách budú nasledovať voľby „prezidenta“/predsedu dňa 31.júla 2021.
Podľa Volebného zákona o voľbách č.9 z r.2005, v zmysle dodatku zákona dekrétom z r.2007, sa voľby na post „prezidenta“ musia konať každé štyri roky (paragraf 3(2)). Podľa toho istého zákona sa voľby do Palestínskeho parlamentu majú tiež uskutočňovať každé štyri roky (paragraf 4(2)).
Napriek tomuto zákonu sa voľby prezidenta/predsedu naposledy uskutočnili v januári 2005. 12. januára 2005 potvrdila Ústredná volebná komisia PS, že Mahmoud Abbas bol zvolený . Keďže sa odvtedy nekonali žiadne nové voľby, začal Abbas 12.januára 2021 sedemnásty rok svojho štvorročného volebného obdobia ako „prezident“ PS.
Situácia týkajúca sa volieb do Palestínskeho parlamentu nie je veľmi odlišná. Posledné všeobecné voľby do Palestínskeho parlamentu sa konali v januári 2006. Ako uviedla Hliadka palestínskych médií (Palestinian Media Watch – PMW), v tých voľbách Hamas – medzinárodne označená teroristická organizácia – získal v ľudovom hlasovaní ako v Pásme Gazy, tak aj na Západnom brehu väčšinu kresiel v parlamente, keď Hamas získal 74 kresiel z 132 kresiel. Po tomto volebnom víťazstve vodca Hamasu Ismail Haniyeh zostavil novú vládu PS.
Víťazstvo Hamasu spôsobilo ťažkú situáciu pre Abbasa, pre medzinárodných darcov a podporovateľov PS a tiež pre Izrael. Abbas bol zvolený za prezidenta/predsedu iba rok predtým po smrti Jásira Arafata. Jeho strana Fatah ovládala PS od jej vzniku r. 1994.
Abbas a Fatah neboli ochotní pustiť vládu, ktorú mali viac než dekádu. Medzinárodní darcovia hlavne Spojené štáty a Európska únia boli zrazu konfrontovaní s problémom, že všetku pomoc určenú Palestínskej samospráve, by ovládal Hamas, ktorý v lete 2007 uchopil moc nad Pásmom Gazy.
Zákonne zvolený Palestínsky parlament odvtedy prestal de facto fungovať.
Hamas odvtedy a stále ovláda Pásmo Gazy, zatiaľ čo Abbas a Fatah ovládajú oblasti Palestínskej samosprávy na Západnom brehu/Júdei a Samárii.
V decembri 2018 Abbas rozpustil parlament a sľúbil, že nové voľby budú o šesť mesiacov. Nikdy to však nenaplnil.
Na pozadí tejto hroznej „demokratickej tradície“ sa teraz palestínske vedenie rozhodlo, že vyhlási voľby aj „prezidenta“ PS aj zástupcov do parlamentu. Pred nadchádzajúcimi voľbami nám prieskum Palestínskeho centra pre politiku a prieskum verejnej mienky poskytuje dôležitý vhľad a pochopenie toho, čo sa môže vo voľbách očakávať.
Prvé veľké zistenie je, že v prezidentnských voľbách v súboji medzi Abbasom z Fatahu a Ismailom Haniyehom by väčšina hlasovala v prospech teroristikého Haniyeha (50% za Haniyeja vs. 43% za Abbasa). Tento výsledok nie je nevyhnutne odrazom širokej palestínskej podpory teroru, ale je to viac menej odraz požiadavky väčšiny Palestíncov (66% podľa prieskumu), aby Abbas odstúpil. Je to tiež pravdepodobne výsledok toho, že väčšina palestínskej verejnosti (52%) verí, že Abbas nie je ten správny kandidát a že vo Fatahu sú lepšie možnosti.
Podľa prieskumu dominuje spomedzi alternatívnych kandidátov Marwan Barghouti. Táto prekvapivá možnosť neberie do úvahy skutočnosť, ako o tom svedčí Hliadka palestínskych médií, Barghouti bol usvedčený za spoluúčasť na vraždách piatich Izraelčanov a v súčasnosti odsluhuje päť konzekutívnych trestov plus 40 rokov v izraelskom väzení. Keby Barghouti mal čeliť v palestínskych voľbách Haniyehovi z Hamasu, Barghouti by získal 61%hlasov oproti 37% hlasov za Haniyeha.
Ostatní vysokí vodcovi Fatahu, ktorí by sa mohli považovať za potenciálnych kandidátov na nahradenie Abbasa, sa netešia podstatnej ľudovej podpore. Iba 9,7% tých, ktorí sa prieskumu zúčastnili menovali Muhammada Dahlana, čo by bola lepšia voľba než Abbas a iba 2,2% Jibrila Rajoub, ktorý je aktuálnym tajomníkom Fatahu.
Vo všeobecnosti prieskum je odrazom rozšíreného vnímania palestínskej korupcie v inštitúciách PS dominovaných Fatahom, a to v porovnaní s negatívnym hodnotením (63%) týkajúcim sa inštitúcií ovládaným Hamasom v Pásme Gazy.
Je zaujímavé, že palestínska nespokojnosť sa javí v prepojení s Abbasom v jeho kapacite „prezidenta“.
Takéto porozumenie odráža aj skutočnosť, že na otázku ktorú stranu by volili v nadchádzajúcich voľbách do Palestínskeho parlamentu 37,6 opýtaných by volilo Fatah, zatiaľ čo 33,6 by hlasovalo za „Zmenu a reformu“ (strana Hamasu). Organizácia teroristická organizácia Národný front oslobodenia Palestíny (PFLP), ktorá je na okraji by získal len 2,4% hlasov.
Zatiaľ čo 72,6% z opýtaných vyjadrilo podporu usporiadaniu volieb, 60,5% je skeptických, či sa voľby vôbec uskutočnia. Väčšina z respondentov boli skeptickí, či by Hamas alebo Fatah prijali víťazstvo tých druhých. 75,9% v prieskume sa vyjadrilo, že Fatah by neprijal víťazstvo Hamasu a nedovolil by Hamasu vytvoriť jednu vládu s jurisdikciou nad obomi územiami, jednak na Pásmom Gazy aj nad Západným brehom. 57,5% povedalo, že Hamas by neprijal výsledok víťazstva Fatahu.
Výhovorka, ktorú vedenie Fatahu často cituje, že neusporiadali voľby za posledných 15 rokov, je námietka Izraela, aby sa voľby konali v Jeruzaleme. V skutočnosti táto námietka proti tomu zo strany Izraela nie je principiálne proti konaniu volieb, ale je to námietka voči účasti Izraelom a medzinárodným spoločenstvom označených teroristických organizácií, ako Hamas a PFLP, ktoré by sa volieb zúčastnili a to by znamenalo aj vedenie kampane v Jeruzaleme. Fatah neváhal zosadiť vládu Hamasu z r. 2006, ale keď išlo o voľby, ktoré by mohli podkopať ich dominanciu, vtedy sa Fatah stal ochráncom palestínskej demokracie. Na druhej strane Hamas v Pásme Gaza nevidel problém pri nastolení svojho volebného úspechu nad Fatahom, vrátane – kedykoľvek sa to javilo potrebné – zhodenia členov Fatahu zo striech budov. Medzičasom však aj napriek rozdielom sú Fatah aj Hamas na verejnosti zdanlivo odhodlaní uskutočnit volby. Či sa tie voľby vôbec niekedy budú konať a či výsledky volieb spôsobia nejakú zmenu, to sa uvidí.
Momentálne obdobie vyvoláva množstvo zásadných otázok nielen u Palestíncov ale hlavne pre novú Bidenovu administratívu, pre Európsku úniu a pre iných podporovateľov PS.
Zatiaľ čo Palestínci považujú Hamas a PFLP za legitímne „palestínske frakcie“, ako bolo spomenuté vyššie, obidve tieto organizácie sú považované US aj EÚ za teroristické organizácie. Je zbytočné hovoriť, že organizáciam, ktoré sú mimo zákona, by bolo zakázané uchádzať sa o úrad v akýchkoľvek voľbách konaných v USA alebo v EÚ.
Prijme Bidenova administratíva alebo EÚ účasť označených teroristických organizácií vo palestínskom volebnom procese, alebo bude očakávať, že Izrael bude ignorovať skutočnosť, že tieto vražedné organizácie – zodpovedné za vraždy stoviek Izraelčanov a iných zahraničných občanov – sú označené ako teroristické organizácie a bude požadovať, aby im Izrael povolil kandidovať vo voľbách, vrátane vedenia kampane v Jeruzaleme – miesto množstva ich vražedných útokov?
Budú USA a EÚ pokračovať v poskytovaní Palestínskej samospráve finančnú pomoc napriek tomu, že je to jasné porušenie ich vlastných vnútroštátnych anti-teroristických zákonov? Táto otázka sa ďalej komplikuje, keď sa berie do úvahy, že USA nielen že Hamas považujú za teroristickú organizáciu, ale ešte sám Haniyeh je označený osobne za teroristu. Čo sa stane, ak Hamas, ako sa to stalo r. 2006, vyhrá voľby do palestínskeho parlamentu a bude potom poverený zostaviť vládu? Budú USA a EÚ ďalej udeľovať legitimitu palestínskej vláde, ktorú bude viesť dezignovaná teroristická organizácia?
A podobne ak Hamas vyhrá voľby buď prezidentské voľby alebo parlamentné voľby alebo oboje a Fatah tak, ako väčšina Palestíncov očakáva, odmietne odovzdať moc, bude administratíva Bidena a EÚ ďalej podporovať diktátorstvo de facto na Západnom brehu?
Možnosť že „cez prejdeme cez most, keď sa k nemu dostaneme“ zjavne nie je solídny základ na vytvorenie významných rozhodnutí zahraničnej politiky. Ak sa máme rozhodnúť, či aktívne podporovať účasť Hamasu vo voľbách a potom prípadne vyvinúť tlak na Izrael, aby súhlasil alebo umožnil jeho účasť alebo len vziať na vedomie účasť Hamasu a nechať na Palestíncov, aby našli riešenie problému…
Ak rozum a základná morálka majú vyhrať, tak Administratíva USA a EÚ by mali jasne dať vedieť, že neprijmú v žiadnej forme účasť Spojenými štátmi a Európskou úniou označené teroristické organizácie na palestínskych voľbách a že nie sú ochotní umožniť – nijakým spôsobom – takéto rozhodnutie. Dokonca by urobili dobre, keby objasnili, že ktorýkoľvek člen Hamasu, ktorý zastáva akýkoľvek post v PS by spôsobil okamžité zastavenie každej pomoci Palestínskej samospráve. Podobne by USA a EÚ dobre urobili, keby dali najavo, že neprijímajú a nedovolili by, aby Marwan Barghouti – usvedčený z vraždy piatich ľudí, ktorý momentálne odsluhuje konzekutívne doživotné tresty v izraelskom väzení – legitímne kandidoval na prezidenta PS alebo na akúkoľvek inú pozíciu v Palestínskom parlamente.
Autor: Maurice Hirsch, 17 Jan, 2021
Uveřejněno v Palestinian Media Watch (PMW)
